Nemôžem sa sťažovať, napriek osudu, ktorý mám pocit, skúša, koľko vydržím, mám okolo seba dobrých ľudí. Teraz som sa dosť pohybovala po úradoch, stretávala som sa s neskutočnou byrokraciou, ktorú nechápem. V dobe počítačov, kde je možné zistiť hádam aj číslo mojich topánok, musíš sa naťahovať s papiermi, chodiť od úradu k úradu. Ale musím povedať, všetky […]

V auguste uplynú tri roky, čo mi umrela mama. Hneď za ňou išiel aj otec. Teraz, keď som na dôchodku, občas pozerám súdnu sieň a žasnem kvôli čomu všetkému sa ľudia rozvádzajú. Vtedy myslím na svojich rodičov. Oni boli ako oheň a voda, také ako sa hovorí talianske manželstvo. Moja mama silná kresťanka, raz chceli ju zlanáriť, jehovisti, tak sme sa smiali, že […]

Ďalší článok z tejto série, tiež je z roku 2011. Rozhodla som sa napísať tento príbeh, no neviem, či ho dopíšem. Ja tak napísať 4 riadky a dosť. Ale mám na to dôvody a to také, že sa čoraz viac ľudí obúva do zamestnancov domovov, vyskytne sa nejaký prípad a už sa zovšeobecňuje, hádže sa potom všetkých zamestnancov do jedného vreca a mňa to rozčuľuje. […]

Keďže vonku prší, vonku sa robiť nedá, tak som sa rozhodla pozrieť staré texty ktoré som písala kedysi a nezverejnila. Niektoré by som chcela teraz dať na známosť. Tento je z roku 2011, keď som šla na súd kvôli pestúnskej starostlivosti. Viem, mala som ho zverejniť vtedy, ale nechcela som som, aby sa to zle pochopilo. Napísala som to, lebo som potrebovala vyventilovať svoje […]

Nikto ma nevedel rozčúliť tak ako ty, koľko razy by som ťa najradšej zavraždila, ale pri pomyslení, že by som mala byť bez teba, ostal mi vždy taký blbý pocit v žalúdku, že som to hneď musela ísť zajesť. Teraz, keď sa na mňa z gauča uškrnieš tým svojím úsmevom, na ktorý si ma kedysi namotal a vidím tie tvoje štyri stojace vlasy na hlave, tak sa cítim, ten padajúci […]

Isté obdobie som pomaly každý týždeň napísala dva, tri krátke blogy, len také krátke postrehy Celkom ma to bavilo. Bolo to ako pohár čistej vody. Dostala som zo seba, čo ma trápi. Vtedy som si čítala aj komentáre a aj som na ne odpovedala. Trápilo ma, keď mi nadávali alebo ma urážali. Potom som zistila, že niektorí, nevedia ináč reagovať, keď máš iný názor ako on. […]

Dnes som išla konečne do mesta. Všade znova rúška, hygienické prostriedky na dezinfekciu rúk, dospelí a deti si striekajú na ruky to svinstvo. Tak som si spomenula na svoje detstvo. Bývali sme na konci mesta, za nami bolo ešte pár domov a polia. No a naše jazero. Kedže podklad pod ornicou bol íl, tak sa kúsok od nás vytvorilo jazero, vlastne to nebolo jazero to bola taká […]

Rušia obedy zadarmo a majú mi ich odrátavať z daní, vraj dvojnásobným daňovým bonusom na dieťa, len žiaľ ja už som dôchodkyňa, tak akosi sa ich pomoc minie účinkom. Príspevky na pestúnsku starostlivosť sa nezvyšujú, takže nič. Nuž čo vyžili sme pred obedmi zadarmo, vyžijeme aj teraz, plakať kvôli tomu nebudeme. No musí nás tešiť, že konečne má Sulík v nedeľu […]

Bože, to je krása, keď ráno vstaneš bez problémov z postele, to je krása, keď môžeš chodiť bez držania sa stien. To je krása, keď sa môžeš zohnúť a vystrieť bez bolesti. Proste to je krása, keď po týždennej bolesti v krížoch sa dá o zobudíš a bolesť je preč. Hneď je svet krajší

Keďže sa povaľujem po gauči, lebo mi seklo v krížoch, tak čítam. Už som za tie dva dni prečítala všetko, čo normálne čítam, tak som začala čítať aj blog.sme. Prečítala som si blog k Me too, ten ma neprekvapil, čo ma zaujali, bol dva komentáre. V prvom sa spomínal klasika českého filmu Vesničko má středisková a známa scéna, kde doktor sa rozpráva s kuchárkou, […]