janina

Niekedy v diskusiách a blogoch používam výroky iných ľudí, alebo informácie z iných médií, no nedávam  odkazy, kde ich majú hľadať. Nevidím dôvod.

Mnohé z tých výrokov si pamätám, zažila som ich a pamäť mám zatiaľ dobrú, som z tej generácie, kde sme museli mnoho učiť naspamäť, tým pádom máme dobre vycvičenú pamäť.  Mnohé mám načítané, aj odtiaľ mám mnoho informácií.  A odkazy nedávam, i keď mnohokrát by to bolo jednoduchšie. Ale buď mi čitateľ verí a potom odkaz nemusím dať, alebo keď mi neverí, ako hovorí moja dcéra kamarát Google nájde, a keďže ten ovládajú už detičky na prvom stupni ZŠ, nemal by to byť pre hľadajúceho problém. Síce minule tu Milan1 hovoril, že tých odkazov môžu byť milióny, nevadí, aspoň si rozšíri obzory. Síce je možné, že daná informácia už to v tejto cenzurovanej dobe ani na internete nebude. Nuž, čo narobíme. Bojím sa, že pomaly budem musieť opustiť slovenskú informačnú scénu, ktorá začína byť čoraz obmedzenejšia, zopakovať si nemčinu, prípadne iné jazyky, aby som  nestratila všeobecný prehľad o svete. Bude to časovo náročnejšie, nevadí, keďže som už dôchodca a času mám čoraz viac. No bude to mať výhodu, že zase sa stanem viacnásobným človekom, podľa hesla, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Priznám sa, ja som veru mnohé výrazy z cudzich jazykov pozabúdala, ako som zistila včera, keď som sa rozprávala s ukrajinkou, ja som jej síce rozumela, ale ona mojou ruštinou nebola moc nadšená, asi je to tým, že ruštinou už 30 rokov nehovoríme. Vyzerá to tak, že postupom času tento hendikep sa stratí