janina

50 rokov počúvam o 68 – om. Mala som vtedy 11 rokov, bolo to v noci pre mojimi meninami, keď nás prišli oslobodiť vojská Varšavskej zmluvy. Naši sa báli, že vypukne vojna, no chvála bohu nič sa nestalo. Strašne ma rozčuľuje, keď počúvam niekoho, kto to nezažil, vraj sme sa mali brániť. Amerika, celý západ na nás kašľal, ale my sme sa mali brániť. Veď keby chceli, už vtedy nás mohli utopiť v krvi. Čo by sme zmohli.
Keďže sme bývali oproti vysielaču o pár dni sme si zvykli na výhľad na pár tankov a debaty s ruskými vojakmi. Neskôr odišli a čas pomaly plynul a my sme si museli zvykať na to, že tí čo najviac vykrikovali “ Biľakovi šibenicu a Dubčekovi slivovicu“, zrazu čoraz viac vykrikujú o vedúcej úlohe strany a poučení z krízového vývoja.
Už je 50 rokov po 68. – om. Zase vykrikujú, ale iní a  opačne a na pravde, nikomu nezáleží. V správach, tak ako predtým počuješ len jednostranné správy, zase je dôležitý len názor tých správnych ľudí, prenasleduje sa dokonca aj za čísla. Zlatý socializmus, ani sme nevedeli, že nejaké čísla majú pochybný význam. Keď mi to syn kedysi povedal, dívala som sa na neho ako puk, to predsa nie je možné. Nikomu nevadia firmy, ktoré pracovali pre nacistov, vyrábali im uniformy, jedy, zbrane, dokonca v koncentrákoch pracovali väzni pre tieto firmy. To nie je problém, ale pár čísel, ktoré použiješ v nesprávnej kombinácii je „prúser“
Práve počúvam správy, pán ŠTB- ák rečnil pri pamiatke mŕtvych z augusta 68 o zlom socializme. Nuž aj taká je táto doba. Ako písal Karel Kryl, ktorého pesničky sme spievali a boli pravdivé aj vtedy a ešte pravdivejšie sú teraz: „Na rohu vrah o morálke káže „