janina

Začalo to nenápadne, vlastne ani neviem, kedy to začalo. Už si bol na dôchodku, ale dokončoval si nejaké zákazky. Prišiel si večer domov a brblal si. Frflala som, že máš vypité, dnes má to mrzí. Tvrdil si, že si nepil, prípadne, že si mal iba jedno pivo. Potom si nemohol zdvihnúť jednu ruku. A chudol si, strašne za rok 20kg. Začali sme chodiť po lekároch. Všetky výsledky si mal vynikajúce. Kamarát ťa už podozrieval, že potrebuješ psychiatra. Už si nevládal prehĺtať, zle si rozprával. Už vtedy som mala podozrenie na nejaku neurologickú chorobu. Tebe sa zdalo, že máš stále niečo v hrdle, čo ti bráni prehĺtať a hovoriť. Podarilo sa mi vybaviť skúsenú lekárku ORL, tá ho poslala na rentgen. Všetko si mal zase v poriadku, až na to, že keď mal vyplatiť jazyk, nedokázal to. Vtedy mi potvrdila, že mám ísť k neurológovi. Začala som hľadať neurológa, tí buď nebrali nikoho, alebo najbližší termín bol o tri, štyri mesiace. Podarilo sa nám nájsť neurológa v inom meste. A moje obavy sa začali napĺňať. Nakoniec si skončil v nemocnici. Potvrdili sa mi najhoršie obavy. Máš ALS. Keď mi to primár povedal, len to, že som sa mala k tebe vrátiť na izbu má udržalo, aby som sa nezrútila. Tá perspektíva, pomalé odchádzanie svalov a udusenie a to všetko pri zdravom rozume. Zase na druhej strane, už vieš, na čom si, veď človek si zvykne aj na šibenicu. Vtedy to bolo nepredstaviteľné, už si zvykám. Už nerozprávaš, kŕmim ťa priamo do žalúdka cez hadičku, odchádzajú ti ruky, musím ti pomáhať obliekať sa, odchádzajú ti prsty, pomaly sa nedorozumieme. Zatiaľ mi píšeš, čo potrebuješ, ako bude ďalej, neviem. To všetko trvá rok, pred rokom si ešte liezol po rebríku a sekal drevo do kozuba. Najviac ma rozčuľuje, že naše úrady majú čas, napr. tri mesiace trvá, kým vám dajú ZŤP. Lenže ty tie tri mesiace nemáš. Ja som na úrady rezignovala.
Prečo píšem toto. Nikdy by som to nenapísala, len včera sme boli u lekára, v čakárni bola pani,neviem, či má tú istú chorobu, ale sťažovala na na podobné príznaky ako môj muž a tiež jej nemôžu zistiť, čo jej je. Odporúčali jej ísť do nemocnice,len nemôže, stará sa o nevládnu matku a tak chodí od doktora k doktorovi a sťažovala sa, že všetko to strašne dlho trvá. Veď, keď si uvedomíme, že ja som bola minulý týždeň u neurológa, kde som sa objednávala v januári, tak je to non sens. Vlastne aj na rehabilitácie bol najbližší termín v auguste. Kam to speje, veď budeme umierať na obyčajné choroby, nie preto, že by sme nemali liekov, ale preto, že sa nedostaneme k odborníkovi. Len vyzerá to, že nášho ministra zaujíma len korona.
Prečo to píšem, snáď si to niekto kompetentný prečíta a začne riešiť objednávacie doby u odborníkov.