janina

Istý čas som sa nezapájala do internetových diskusii. Najprv ma to rozčuľovalo, potom som na to kašlala, teraz sa na tom zabávam. O čo sa jedná? Ako sú schopní ťa ostatní diskutéri pomenovať a zaradiť, ak im nesadneš do ich línie. Ak sa zapojím do diskusie o cigáňoch( budem ich tak volať, lebo medzi sebou sa tiež takto volajú) a porozprávam im skúsenosti so svojími susedmi, tak diskutér, ktorý videl cigáňa tak možno v televíznych novinách, ma nazve rasistom a pritom ja sa s nimi normálne rozprávam, zdravím. Keď sa vadím s jednou pani ohľadom detí, tak  sa dozviem, od ženy, ktorá deti ešte nemá  alebo od chlapa, že by mi dieťa nezverili v žiadnom prípade. Hoci som vychovala tri deti, všetci sú dospelí a pracujú a sú z nich samostatní, čestní statoční ľudia. Keď napíšem príspevok, ktorý sa nehodí administratorovi do presvedčenia a čítam ten text, ktorý sa sem – tam zobrazí, mám pocit, že som ten najvulgarnejší človek na svete, hoci najhoršia nadávka, ktorú používam, je “ Do kelu. Keď sa vadím, že homosexuálom by som neschválila adopcie. Nie, že by som im nedopriala, ale s ohľadom na to dieťa, ktoré by mohlo byť vysmievané, tak som homofób. Keď súhlasím s niektorými názormi  ľavičiarov, tak som červený komunista, pritom nikto z rodiny komunista nebol . Keď nesúhlasím, tak som hnusný KDH- ák a to tiež chlalabohu u nás nikto nie je , alebo kto má platí. Naposledy som sa dozvedela, že som televízny maniak, lebo mi bežal televízor, keď som bola v obchode, napriek tomu, že som spomínala, že mám aj muža. Ten pozerá všetky politické relácie, má to ako najlepší uspávačik. Pritom ja televízor pozerám, len keď idem spať, pustím si nejaký prírodopisný seriál,  lebo od únavy neviem často zaspať, prípadne nejakú kriminálku, aby som sa odreagovala.

A pritom som to stále ja. Akosi nezapadnem do žiadnej štruktúry a vyzerá to, že mi bude stále niekto nadávať.  Nuž nič iné mi nezostáva, len sa nad tým pousmiať.