Tak som si prečítala mohutný nadpis:

Školy bojujú za slobodu v písaní.

Myslela som, že aspoň polovica škôl na Slovensku bojuje za túto slobodu a nakoniec vysvitlo z článku, že je v tom zapojených len nejakých 20 škôl.  A také haló z toho. Koľko je základných škôl na Slovensku a aké percento je to, veď ani jedno promile nemôže byť.

Zrušilo sa pracovné vyučovanie a pestovateľské práce a teraz sa zrazu zistilo, že chlapci nevedia ani klinček zabiť do dreva  a dievčatá navliecť do ihly. Keď si pomyslím, že moji bratia si strúhali z dreve pištole a pušky, keď sa hrali na indiánov, lebo také veci sa nekupovali. Vyrábali si káry, na ktorých sa vozili. My baby sme skoro všetky vedeli vyšívať, štrikovať a háčkovať a samozrejme každá vedela prišiť gombík. Teraz sa začína znova zavádzať do školy pracovné vyučovanie. Ale akú škodu to urobilo.  Máme miesto chlapov, ktorí si vedeli opraviť všetko, máničky, čo si vedia nanajvyš zapnúť počítač.

Zrušme písané písmo, však nič také sa nedeje, len aby sme sa zase za pár rokov nechytali za hlavy, čo sme to zase vyviedli.

To je neskutočné to naše školstvo, žiadna koncepcia, žiadna vízia.