janina

Začala som chodiť do školy na začiatku  60 rokov. Sčítať, odčítať sme sa učili naspamäť, počítať na prstoch bola veľká hanba, pamätám si, že sme museli mať ruky pred sebou, aby učitelia videli, že nepočítame za chrbtom na prstoch. V druhom alebo v treťom  ročníku sme sa naučili násobilku naspamäť,  najprv malú, neskôr vo vyšších ročníkoch veľkú násobilku. Musel si vedieť naspamäť do 20*20. Počítali sme  slovné úlohy, číselné príklady na násobilku, aj keď to boli príklady typu družstevníci vyorali toľko brázd zemiakov .., ale rozvíjali logiku, žiadne reformy neboli vtedy v móde.  Teraz chlapec má v treťom ročníku násobilku. Začínajú s násobilkou a niekto vymyslel, že sa učia násobilku do 1000. No neviem, celé mi to pripadá ako u blbých. Včera sme počítali (nie ako my, keď  sme začínali 1×2, 2×2) ale  hneď 10 x 12, 12+12+12+…, proste sčítavali sme 10 krát po 12, snažila som sa mu to rozdeliť na menšie časti a tak spočítavať, lebo spočitať 10 dvanástok a nepomýliť sa, no neviem.  Už sa teším, keď  budú počítať  vyššie čísla, vraj 3 x 252 budú počítať spôsobom (aspoň takto to mali vysvetlené na inštruktážnych paneloch v triede)  200+200+200+50+50+50+2+2+2,   pretože sa ešte neučili spočítať 252+252, učili sa to zatiaľ rozkladať na 252+200+50+2. Sčítavať 252+252 sa  budú učiť po tomto úvode do násobilky  Vraj sa to učia po kôpkach, aj my sme sa učili po kôpkach, ale pomáhali sme si kôpkami len pri malej násobilke.  Zo začiatku, kým sme nepochopili princíp, sme si mali priniesť orezané zápalky a rozkladali sme si kôpky – dve kôpky po dve zápalky, tri kôpky po dve zápalky, …  Preboha, len aby deti sa nemuseli učiť niečo naspamäť, musia takto otročiť. Potom nemajú čas rozvíjať nejakú logiku, matematické myslenie, ale načo nám je logika, veď pripravujeme ľudí pre továrne, za pásom logiku netreba. Možno, že som staromódna, ale tak ako sa deti musia naspamäť naučiť vybrané slová, aby mohli vedieť pravopis, tak musia vedieť násobilku a nie spočítavať  kôpky 1 kôpka + druha kôpka…

Stále vymýšľajú nejaké nové metódy. Dcéra sa učila v prvej triede množinovú matematiku, zvrhlo sa to len na to, že miesto kŕdeľ vtákov, hovorila množina vtákov a kopa deti bola množina detí a miesto kôpok zápaliek si kreslili do štvorčekového papiera 5 stĺpcov a 4 riadky. Syn, ktorý išiel do školy o rok neskôr, už sa s množinovou matikou stretol tuším až v 8 triede. Najmladšia dcéra sa na dejepise v piatej triede učila viac mien a rokov ako my na gymnáziu,  dejepis pozostával z: meno, roky, meno roky. Pre nás dejepis bola najlepšia hodina, učili sme sa len významné osobnosti, učiteľ nám zaujímavo rozprával o gréckych, rímskych hrdinoch, filozofoch, o Karlovi Veľkom, Karolovi IV. Takže sme si už veľa odniesli už hodín. Ale nič nebolo také zlé ako toto, vyslovená otročina,nuž čo sa dá robiť, pripravujú ich na život otrokov za pásom. Treba si zvykať od malička. Ukazovala som mu, že keď násobí 10, stačí mu pripísať 0 k číslu, nemôže tak počítať. Pamätám si, že sme mali  na ZŠ matikára, že mu stačilo napísať postup riešenia pri skúšaní, ak sme tomu rozumeli, tak som dostala 1, nemusela som príklad ani dopočítať, išlo mu o to prísť na to, ako sa to počíta Teraz  na testoch je dôležitý výsledok, bez ohľadu, ako k nemu sa žiak dopracoval, videli sme to na tohoročných deviatackých testoch, kde sa zistilo, že veľa žiakov podvádzalo. Za našich čias na písomke si musel mať aj dobrý postup, lebo aj dom keď mu dáš akúkoľvek dobrú strechu, ale mizerne základy ti dlho nevydrží. Teraz sa už ani nedivím,  minule kdesi na internete rátali nejaký príklad, typu 18 x 8 a jeden sa tam schváli, že veď je to jednoduché a počítal to  8*20-2*8, vtedy som nechápala, ako to môže tak zložito rátať, ale už sa nedivím.

Žiaden systém, nikto nevie, čo chcú,  aby deti vedeli, jeden rok platí jedno, na rok niečo iné, len treba neustále čosi meniť a každá reforma je vlastne deforma. A keď sa za jednej  vlády učilo, že niečo je zelené, tak za novej treba sa učiť, že je to modré, za ďalšej trebárs červené. Ani základnej tézy Komenského – od jednoduchšieho k zložitejšiemu sa nedržia. Čo tak páni autori kníh, keby ste sa úplne vykašľali na 2+2 nedajboh 2×2 a hneď v prvej triede sa učili integrály a derivácie, veď vašej  kreativite sa medze nekladú, že deti doma plačú nad úlohami, to ich netrápi a že čoraz viac detí neznáša matiku to tiež nie. Pretože, to že pre nejakým domom sú 4 stromy a vypočítať, koľko je tam stromov, keď je tých domov 3,4, 5,8, by mne, ak ovládam násobilku za starých čias trvalo 5 minút( pri dlhšom rozmýšlaní), ale rozpísať a spočítať  pri každom  čísle, že 2×5 =5+5=10, …8×5=5+5+5+5+5+5+5+5=40  tak dá zabrať. A ešte  máte v príklade, že v každom dome je 5 ľudí a 4 okná  a tých domov je tiež 3,4,5,8 hodina je v kýbli. Decko je vyčerpané a ešte sa má učiť slovenčinu, anglinu.   A potom máme také výsledky a klesáme v medzinárodných súťažiach,  lebo naši žiaci musia počítať ako blbí  1 kôpka + druha kôpka.. + 352 kôpka. Za socializmu boli naši žiaci na špičke v matematike a v  prírodných vedách, odvtedy len klesáme a klesáme.