Každú jar som sa prechádzala po Bulvári, aj keď som nemala tade cestu, vždy som radšej išla okľukou, aby som mohla isť popod rozkvitnuté japonské čerešne. Keď človek išiel tade vlahý jarný večer, tá krása až ohromovala, ružová žiarila, bolo to niečo nádherné, človeka až nabíjalo energiou. Tá krása, vôňa. Nekvitli naraz, niektoré skôr, niektoré neskôr. Už nebudú. Niekto rozhodol, že ich treba vyrezať všetky. Pozrela som pníky, nie všetky boli choré. Síce nasadili nové stromky, ale … Prečo sa nevyrezali postupne? Prečo ich bolo treba vyrezať naraz. Včera som išla po Bulvári. Bolo mi smutno. V parčíku kvitli zdivené čerešne, ale krása už nie je. Človeku ostalo smutno a otázky prečo?
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty