Dva dni som chodila okolo sekáča a hľadela na kabátik, ktorý bol vo výklade. Malá nechce ani jednu jarnú vetrovku, ktorú si doniesla z domova. Páčil sa mi, bol svietivo ružový a keďže mám už za sebou výchovu dvoch báb, viem, že v tom veku je priam snom taká farba. Išli sme dnes okolo, ešte nezačali zľavovať, ale aj tak som sa jej spýtala, či sa jej páči. Vyskúšali sme ho. Bol akurát. Či si ho môže dať zajtra do škôlky? Samozrejme. S nadšením s taškou s kabátikom v ruke bežali aj s bratom domov. Rozkokošení, rozbláznení, za 5 eury – toľko šťastia. Viac ako celé bohatstvo sveta.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty