janina

V 68 som mala 12 rokov, presne 21. augusta som mala oslavovať meniny. Moja prvá oslava mením s kamarátkami. Mesiac predtým bol otec s kolegami z práce v ZSSR na zájazde. Prišli úplne šokovaní. V správach hlásili, ako u nás prenasledujú komunistov, ako sú napádaní, v správach boli zábery, aké sú u nás protivládne demonštrácie.  Báli návratu domov, nešlo im to do hlavy, lebo keď odchádzali na zájazd, u nás bol kľud.  Keď prišli domov, nechápali, prečo si tam novinári  vymýšľajú, keď u nás sa nič nedeje.

Tú noc z 20 – 21 si pamätám. Zobudila som sa na to, že mama  plače. Otec ju utešuje, že vojna nebude, že to nejak ustojíme. Keď som sa spýtala, čo sa deje, tak mi povedali, že nás napadli Rusi.  Vtedy som ju uvedomila hluk lietadiel. Bolo to strašné. Napriek všetkým, čo teraz hrdinsky vykrikujú, že sme sa mali brániť a bojovať, som rada, že sme to ustáli. Som vďačná za krásnu mladosť, za pokojne detstvo mojich detí.  Keď bol v 90-tych rokoch v Žiline Mečiar, predviedol nám stíhačky. Ten zvuk ma zabíjal do zeme a išla z toho hrúza a to sa nič nedialo. Neviem si predstaviť, že by niesli sebou bomby.  Keď vidím tie stíhačky v televízii pripadajú mi ako draví vtáci, ide z nich strach, dokonalé stroje na zabíjanie. Každý národ by si mal svoje problémy riešiť sám. Ja si viem predstaviť, že to, čo si na nás vymýšľali ruskí novinári v 68, takú istú nadprácu robia teraz novinári v Líbii. Pretože treba nájsť zámienku, majú ropu a ich predstavitelia nám nejdú po ruke.

Keď som v deň, keď Američania napadli Srbsko, povedala v diskusii, že tomu treba zabrániť, lebo to je začiatok vojen.  Kto dal právo nejakej vláde rozhodnúť, čo je pre iný národ dobré?  Vymazali ma pre porušenie pravidiel. Bola som šokovaná. V živote som nepoužila vulgárne slovo a predpokladala som, že v demokracii môžem povedať svoj názor, keď som sa ho nebála povedať ani za predchádzajúceho režimu.

Treba zastaviť to vraždenie v Afganistane, Iraku, Líbii. Ja viem, že zbrojárske firmy majú plné sklady a treba ich vyprázdniť.  Kedy prídeme na radu my? Máme vodu, to je po rope najdôležitejšia surovina. Možno, že máme šťastie, že máme tak predajnú  vládu. Keďže  tá  ju  dá aj zadarmo, za poriadny úplatok, vyzerá,  že nám to nehrozí.