janina

Išla som okolo ihriska na Hlinách 5. Som rada, že europrojektov opravili starú a postavili novú telocvičňu, ale nedá mi spomínať, keď sa školské ihriska využívali denno-denne pre všetkých.

Za socializmu mala skoro každá krčma v Žiline svoje futbalové mužstvo. Medzi známe patrili Ostravar   Bulvár, Junior –Hliny 7, Družba – Hliny 8, Aquara Azura –Vlčince.  Všetky tieto mužstva využívali na svoje tréningy a zápasy ihriská škôl, akurát Squara hrala na škvarovom tréningovom ihrisku žilinských futbalistov za plavárňou, lebo to boli väčšinou bývalí futbalisti. Členská základňa týchto klubov sa skladala z bývalých futbalistov, ale aj z úplných amatérov,  preto človek nikdy nevedel, ako prihrávka skončí, neraz sa stalo, že hráč- amatér si neuvedomil, že sa zmenil polčas a s nadšením vsietil gól do vlastnej brány. Vekový rozsah bol od 15 do 50 rokov. Divák bol svedkom neraz  takých humorných situácii, že to s futbalom nemalo nič spoločné a veru divákov bývalo neraz viac, ako býva teraz na ligových stretnutiach . Raz, dva razy do roka bol turnaj, kde sa zúčastnili pozvané družstva,  ten sa obyčajne hral na škvare a potom bola guláška. Každý klub mal nejakých muzikantov,  či už gitaristov, harmonikárov,  takže o zábavu bolo postarané. Turnajov a gulášiek sa zúčastňovali aj rodinný príslušníci a deti.

Okrem týchto krčmových družstiev hrávali aj s futbalistami okolitých dedín: Višnové, Bánová, Závodie, Bytčica. Na svoju činnosť si zarábali brigádami. Čistili kurníky na štátnom majetku, vykonávali práce, ktoré nikto nechcel robiť, na základe toho mali niektoré kluby mali dobré finančné zázemie a mohli si kúpiť, dať urobiť vlastné vlajky, dresy.

Aj na Bôriku vznikol takýto klub. Bola som posledný rok na výške, keď brat prišiel s tým, že Belmondo zakladá futbalový klub, vraj sa stavil s ostravaristami, že založí klub a porazí ich. Nevedela som, kto je to Belmondo, Gula, Lary, ale podarilo sa im dať celý Bôrik a zopár chalanov z Hlín dohromady a založiť klub. Samozrejme dostal meno po krčme Tiger Kamélia Bôrik. Mali vlastných trubačov, vlajku, dokonca aj zdravoťáčky a heslo “ Tiger pije, tiger hra, tiger nikdy neprehra“, aj keď opak bolo veľakrát pravdou. Za svoje materské ihrisko zvolili ihrisko gymnázia. Keď sa hral zápas, aj takí ľudia, čo futbal nehrali, začali chodiť na zápasy, z okna panelákov na Hlinách 5 sa tiež ozývalo „Tiger do toho“. Hrávalo sa v nedeľu ráno a  tuším v stredu boli tréningy. Po zápase sa išlo na pivo a matky, ženy prekladali nedeľňajšie obedy na neskoršiu hodinu . Celé rodiny žili s futbalom. Na konci roka sa konalo v Kamélii ukončenie roka, doobeda bola schôdza a poobede prišli krajšie polovičky futbalistov a bola zábava, tancovalo sa, spievalo.

Teraz sú  z týchto pánov „starí paprdovia“, niektorí si ešte chodia zahrať, niektorí sa na to vykašlali, niektorí už hrajú futbal na inom ihrisku na tom nebeskom. A preto som napisala aj tento článok, jeden zo zakladateľov mal včera pohreb a toto je jeho pripomienka. Ani krčmy už nie sú, to čo bývali: Ostravar je pizéria, Kamélia – penzión, Junior tiež už nie je ľudová krčma a ihriská – na osmičke sú postavené bytovky, na škvare Carrefour,  atď …  Mladí nemajú kde športovať.