Odpoveď na komentáre k Už sa ani nesnažia….

30. septembra 2010 16:34, Prečítané 1 783x, nezavisla, Nezaradené

Neviem, ale asi som veľmi hrdá alebo citlivá, ale mňa by sa veľmi dotklo, keby mi majiteľ mojej firmy, keď ju náhodou bude predávať, povedal, že ma ide predať s firmou. Nie som ani kus nábytku ani počítač, som ľudská bytosť. Ak mi chce naďalej zabezpečiť prácu vo firme, tak mi má povedať, že uzavrie pri predaji také zmluvy, aby ma nemohli prepustiť. Ale ak vy sa cítite ako kus nábytku a nevadí Vám takýto výrok, alebo ste natoľko servilní k tejto vláde, tak sa nedá nič robiť.

Posledný 01. 10. 2010, 09:23

Debata ( 3 príspevky )

POKRAČOVANIE: Hoci už aj tento problém... ...

V žiadnom prípade sa Ťa nechcem ...

Myslím, že ani jeden z nás tuná ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Dobrý pocit

28.04.2021

Dnes som šlapala na šieste poschodie peši, nerada chodím výťahom. Funela som ako parná lokomotíva, ale koleno ani kĺb nefrfľali, tak to šlo. Od tretieho poschodia počujem za sebou ďalšie funenie, bolo mi trápne sa otáčať, či je to moja veková a prípadne aj váhová kategória. No potom som počula ako sa mladý hlas sa pýta, prečo nešli výťahom. Nedalo mi otočila som, [...]

Pamäť

27.04.2021

Zase nám predĺžili núdzový stav. Už ťaháme 8. mesiac, ale sú na nás dobrí, lebo nám predĺžili večierku do 21. Pamätám si, že vojaci za socializmu mávali večierku o 22. Vždy, keď som ešte študovala v Bratislave, o 22 trúbili večierku na Slimáku, tá budova už asi nestoji, ale spomienky ostali. Celkovo, keď si spomínam na socializmus, okrem povinného 1. mája a raz za [...]

Čo si prajem

19.04.2021

V tejto napätej situácii si prajem, aby tých pár rokov, ktoré mi ešte ostávajú, prežila v mieri. Aby moje deti nepoznali zvuk vojenských vrtuľníkov a stíhačiek nad hlavou a nebáli sa bombardovania. Aby moji vnuci sa dožili v pokoji dospelosti a mali radosť zo svojich detí. Ako dieťa som mala sen. Za mnou horia paneláky a bežíme do hôr popod rúry vedúce plyn. Na ten sen [...]

Najnovšie správy