janina

Včera som išla na mestský úrad, nešla som tade asi už pol roka a skoro som dostala šok,.  Ako usilovne Harman bojoval proti Auparku, vraj treba zachovať park  a zrazu mu nevadí, že blízko neho rastie nová búda.  V šoku z tých búd. ktoré boli tak tak vedľa seba, že človek má pocit stiesnenosti,  malosti, ničotnosti (AUPARK, sociálka, SLSP, VUB a tá nová budova)som si zaspomínala na parky, ktoré patria k mojej mladosti. Prvý park, ktorý som poznala bol na Bôriku. Od malého človiečika nás tam rodičia vodili na prechádzky. Vtedy sa on staral záhradník,  koľko ráz nás vynaháňal palicou, keď sme behali pomedzi kvety alebo po  trávniku. Na kraji chodníkov boli smrečky zastrihané do homôl orgovány, rástli ruže a iné ozdobné kvety, tie veľa krát skončili v záhradách na Bôriku. Naproti parku bol malý briežok, v ktorom rástli kvety usporiadané do rozličných obrazcov. Na začiatku parku  bola Kamélia, kde bol hrací automat a predávali kofolu a v zime čaj. Ten kopček pod Kaméliou bol miestom našich prvých sánkovačiek, matky vyhodili otcov s deťmi na sánkovačku, aby mali pokoj na chvíľu od detí aj mužov, otcovia zasadli na čaj s rumom a nás kontrolovali z okien. Keď sme boli starší chodili sme sa  už sami sánkovať ku krížu a na Hvezdáreň, kde sme sa spúšťali od Hvezdárne cez Čertovicu až na do starého amfiteátra. Koľko razy sme skončili v strome, ale nepriznali rodičom  sme sa, aj keď sme boli neraz riadne dochrámaní, lebo sme mali zakázané sa tade sánkovať a určite by k tým ranám pribudli ďalšie od bitky.  Za Kaméliou  bolo letné kino, miesto stretávok našich prvých lások, miesto, kde som prvý raz skúšala fajčiť, aby som hneď na prvý raz  zistila, že to nie je pre mňa. Miesto, kde som sa perfektne naučila preliezať plot, lebo do letného kina sa nepatrilo ísť za peniaze. Z druhej strany kina bola ohrada s jeleňom a najskôr s dvoma jelenicami, neskôr zostal jeleň sám, až kým nepopichal záhradníka.  Dnes miesto týchto dvoch miest sa týčia 28 poschodové veže a telocvičňa a miesto malého parčíka pred Kaméliou je kamenné parkovisko. V jeseni sa „vraj“ rokovalo o premenení aj ďalšej časti  parku na parkovisko. Neprešlo „vraj“ len o jeden hlas. Keď si predstavím, akú hodnotu majú len tie gaštany a javory, čo tam rastú a celá tá krása skoro anglického parku. Žiaľ žilinskí mocipáni majú cit asi len pre peniaze, inú krásu neuznávajú. Z Bôrika sa hore schodíkmi dostaneš Hliny a odtiaľ na Bulvár, kde ešte stále odolávajú odpredaju  malý parčík a japonské čerešne.  Je to niečo nádherné, keď na jar kvitnú. Môžem byť akokoľvek unavená, vždy ma tá krása postaví na nohy. Za týmto nasledovali dva parčíky. Na mieste jedného je postavená sociálna poisťovňa. a slovenská sporiteľňa. Tento parčík bol tmavší, využívali ho často zamilované páriky., keď  chceli mať súkromie.  Druhý park bol súčasťou Leninovho námestia, kde na začiatku stála socha Lenina, ktorá bola častou príčinou recesistických akcii študentov (rupsačik na chrbte, radiovkla na hlave).  Cez parčík sa skracovala cesta z jedného kraja námestia na druhý,  oddychovali tam dôchodcovia, čakali tam ľudia na autobusy.  Tento parčík mal veľmi príjemnú atmosféru, ohnuté vŕby, krasné kríky, lavičky, veľmi príjemné miesto na oddychovanie. Miesto neho vyrástla búda – Aupark a na kúsku trávičky pred VUB ďalšia búda.

Ďalší park bol na Mariánskom námestí. Nemôžem si pomôcť, ale strašne sa mi páčilo to staré socialistické námestie s fontánou s bazénom, smrekmi v kvetináčoch a vysadenými kvetmi,  lipami. Teraz to kamenné námestie s gýčovým barokovými sochami na fontáne, nemôžem mu prísť na chuť.

Kaskádová fontána pod farským kostolom sa mi naproti tomu viac páči, ako tie posledné panny v Žiline, ktoré tam boli predtým Ale zase je tam veľa  kameňa, kedysi tam bolo viac zelene. O  žilinskom hrade sa nevyjadrujem. Bol kvôli nemu zničený ďalší kúsok parku, parčík pred Tescom. Dúfam, že Sedláčkov park neutrpí. Na ten mám spomienky, keď sme cez neho chodili z korčuľovania. Bol zanedbaný a nesympatický, nešla by som vtedy tade sama ani za svet, teraz sa mi celkom páči.  Ďalší park, ktorý sa zmenil k lepšiemu (vraj je tiež predaný), je park pod mestským úradom,, sú tam pekne chodníky, fontánka, preliezky.. Kedysi oproti nemu sídlila známa 4- triedna krčma Kominár. Moja prvá spomienka na tento park. Je zima, ponáhľam sa skratkou na  vlak a som v hrubom kabáte, kožušinových čižmách a tam hrajú cigánčence futbal v jarmilkách, roztrhaných teplákoch, (trenírkach) teplákových bundách, človeku je zima, len sa na nich pozrel. Včera som išla okolo, je to úplne iný pohľad a s tým predajom je to snáď len agentúra JPP. A posledný park bol studničky. Vždy bol mimo môjho bežného pohybu po meste, tak nemám neho spomienky, bola tam detská knižnica, do ktorej som chodila, ale asi ma viac zaujímali knihy ako park.

Je navrhnutá veľkolepá koncepcia parkov pre Žilinu, dúfam, že sa ju podarí realizovať a nielen to, že sa vrátia parky do stredu mesta.