mi pripomína jednu situáciu z mladosti. Mali sme doma psa, bol to taký túlavý pes a naši si ho zobrali. Kríženec vlčiaka a niečoho menšieho, tým že konečne našiel domov, stal sa z neho veľmi rozumný pohodový pes. Vtedy chodil okolo nás taký pán s malým psíkom. Poznáte to, taký pišišvor, za plotom strašne odvážny. Štekal do toho nášho, samozrejme on potom tiež a pán sa asi vyžíval, akého má odvážneho psa a schválne postával pri plote. Naši prosili toho pána, nech nechodí pri tom plote, nech chodí po druhej strane cesty, že tam je tiež chodník, lebo môže byť bránka zle zavretá a neskončí sa to dobre. Samozrejme dotyčný si nedal povedať, až raz sa stalo to, čoho sa naši báli, bránka bola zle zavretá. Pes vyletel z bránky a začal útočiť. Krpca sa podarilo zachrániť, lebo sme chválabohu boli na dvore, akurát to odniesli dotyčného nohavice. A hádajte kto bol zlý, naši. Museli zaplatiť nohavice, ale malo aj dobrý výsledok, dotyčný pán širokým oblúkom obchádzal náš dvor a bol konečne kľud.