To čo sa deje vo svete mi pripadá, ako keď idem so svojím psom na prechádzku. Je to veľký pes a keďže má dlhú srsť vyzerá mohutnejšie. Je veľmi priateľský, potomok labradora, tak to vidieť na jeho správaní. Naučila som ho, že musí stať pri mne a byť kľudný, keď idú okolo psi. Rovnako veľkí psi prechádzajú, buď vrtia chvostom, niektorí vrčia, ale si udržujú odstup.. Tie stredné sa väčšinou chcú hrať. Osobitnou kapitolou sú malí psi, ja ich volám pišišvori, čím menší pes, tým viac štekajú, keď majú pri sebe paničku.Tak je aj vo svete, veľké štáty si uvedomujú, že si nemôžu dovoliť na seba zaútočiť, síce na seba vrčia, ale normálne spolu obchodujú. A potom také štáty ako Slovensko, Estónsko, Česko, Litva, ceria zuby, aby sa zavďačili páničkovi.