Včera som čítala článok, že odmietli na pohotovosti ošetriť batoľa v horúčkach, lebo neboli s mamou zaočkované. Mama sa dala otestovať, ale aj tak ich odmietli zobrať. To nie je lekár(sestrička), to je chrapúň, ináč sa to nedá nazvať. Človek si povie, že toto by danému lekárovi nedaroval. Lenže.
Ja sa sama som bola neraz v takej istej pozícii, keď som chodila s mužom po doktoroch, človek nevládze, je psychicky na dne, je chorý od strachu o blizkeho človeka, a ten, ktorý by ti mal pomôcť, niekedy by fakt stačil len ľudský prístup, ťa svojim správaním zhodí na úplne dno. A tak len prikývneš a tak sa buď otočíš, alebo poslúchneš v strachu o blizkeho človeka nezmyselný príkaz. A to len preto, lebo niekto sa chce cítiť ako boh, nie ako lekár, prípadne sestrička. Už som zažila, že sa mi lekárka ospravedlnila za správanie sestričky.
Chápem, všetci máme zlý deň, ale neošetriť dieťa, tak si mal doktor dať aj tri respirátori a ošetriť to dieťa. Veď ak bol očkovaný, tak podľa našej vlády by nemal ochorieť, nie?
Tak sa pýtam, prečo sú lekári, keď odmietajú liečiť?