Do ponuky na YouTube, sa mi dostal Zbor židov od Verdiho, spievali to Alexandrovci. Tak som si spomenula, ako som ju prvý raz počula. Ako všetci mladí, nemala som rada operu, tak počúvať Beatles, Rolings Stones a podobne, to hej, ale opera?
V letnom kine mala sa hrať Verdiho opera Nabucco. Otec dostal v práci lístky, on nemal rád operu a tak som mala ísť ja. Mohla som mať maximálne 14 rokov. Išla som tam teda s mamou, mám operu zbožňovala. Účinkovala opera národného divadla a celá tá atmosféra bola neskutočná. Divákov nebolo moc. Letná kino bolo na Bôriku obklopené stromami, už sa zmrákalo, svietil mesiac a do tejto atmosféry spustil zbor židov. Niečo až dojemné nádherné. Od vtedy mám rada operu, nie každú, ale rada si vypočujem krásne melódie.
Ešte taký hlboký zážitok bol v letnom kine film Medená veža. Aj keď som ako turista Tatry poznala, tie zábery na plátne boli neskonale krásne.
Je mi ľúto, že dnešní mladí prichádzajú o také zážitky. Letné kino, to bola naša mladosť, naše prvé lásky. V lete cez prázdniny bol festival pracujúcich, tam dávali aj mnohé kvalitné americké filmy. A našou snahou bolo dostať sa za každú cenu do letňaku, keď to ináč nešlo aj cez plot. Bolo v tom kus dobrodružstva, romantiky, napätia.