Dnes som šlapala na šieste poschodie peši, nerada chodím výťahom. Funela som ako parná lokomotíva, ale koleno ani kĺb nefrfľali, tak to šlo. Od tretieho poschodia počujem za sebou ďalšie funenie, bolo mi trápne sa otáčať, či je to moja veková a prípadne aj váhová kategória. No potom som počula ako sa mladý hlas sa pýta, prečo nešli výťahom. Nedalo mi otočila som, za mnou mama s takým asi pätnásťročným vytiahlym mladíkom, ale nefunela mamina, ale ten mladý. Hneď sa mi zdvihlo sebavedomie, tak som sa pochválila, aký som ja športovec a pridala som v kroku. Veď som hádam lepšia ako tá naša „vyšportovaná“ mládež.