Zase nám predĺžili núdzový stav. Už ťaháme 8. mesiac, ale sú na nás dobrí, lebo nám predĺžili večierku do 21. Pamätám si, že vojaci za socializmu mávali večierku o 22. Vždy, keď som ešte študovala v Bratislave, o 22 trúbili večierku na Slimáku, tá budova už asi nestoji, ale spomienky ostali.
Celkovo, keď si spomínam na socializmus, okrem povinného 1. mája a raz za polroka školenia BOZP, nemali sme nič povinné. Možno sa hlási Alzeimer, žiadne nezmyselné opatrenia si nepamätám. Také niečo, aby sa človek bál, keď vidí policajta, aj keď nič nerobí, lebo, čo ak sa mu nebude páčiť, ako máš založený náhubok, to nebolo. Jedine, čo ma zo začiatku sem tam v autobuse myklo, bol revízor v autobuse, aj keď som málo chodila v autobuse a nikdy nie na čierno, po skúsenostiach s revízormi v Bratislave zo študentských čias, ten reflex ostal.