Včera som bola so psom v lesoparku. Obiehala ma dievčina, moc som si jej nevšimla, len to, že jej dopredu trčal respirátor. Moc ľudí v hore nebolo, lebo bolo dosť chladno, tak ma napadlo, či keď odpadne z nedostatku kyslíka, bude niekto nablízku, aby jej pomohol, ako tomu redaktorovi. Potom mi napadlo, že možno už má tak zvyknutý organizmus, že jej to nič nerobí. Chodievam so psom ráno kolo ôsmej do parku. Sme tam dve- tri babky so psami, nejaký bezdomovec na lavičke, sem tam nejaký bežec. Park má okruh okolo 2000 m. Napriek tomu, keď ide nejaký chodec v tomto ľudoprázdnom parku má na sebe respirátor. Dnes sa mi dokonca stalo, že keď išla oproti dievčina, obišla ma na 7m, dokonca išla na mokrý travnik, tak sa ma zľakla, lebo ja nenosím nič. Možno by mi aj niekto niečo povedal, len môj kabelkový 40kg pes vzbudzuje rešpekt. Pritom ráno je taký fantastický vzduch, ostrý, cítiť v ňom už jar, ešte aj zimný vzduch z hôr, cez respirátor ho nemôžu cítiť.