Dnes som zistila, že sa mi od lockdownu trhá druhá plachta. Ja viem, je to na smiech, ale rozčuľuje ma to. Viem, dá sa kúpiť na internete, ale ja to potrebujem vidieť, cítiť. Už som kúpila pulóver, ktorý nemôžem nosiť, lebo ma škriabe, obliečky, ktoré sú krásne, ale musím obendlovať a keď spočítam poštovné za celé to obdobie, čo som zaplatila, tak by mohla z toho kúpiť potraviny na 5 dní. Nechcem ísť do Dubaja na dovolenku, dokonca nechcem ísť ani na Maledivy, chcem len ísť si kúpiť, to čo potrebujem, chcem ísť pozrieť svoje vnúčatá do iného okresu, chcem ísť na výlet do Tatier a hlavne chcem zaplatiť šnúrky, ktoré som „kúpila“ pred vianocami a nemohla som ich zaplatiť, lebo Matelkové opatrenia. A ešte potrebujem kúpiť bielu a čiernu nitku. To v supermarkete nepredávajú. Sú to maličkosti, ale aj tie tvoria život.