Včera som videla film o detstve Dolly Parton. To je druhý film, ktorý som s ňou videla. Prvý sa tuším volal „Oceľové magnolie“. Obidva na mňa silne zapôsobili. Rozprávali o láske ženy k deťom, k mužovi. V tom je jej sila, v láske, láskavosti, nežnosti, oddanosti. Nie v tom, že sa chce vyrovnať mužovi a kľaje, pije, že by sa za to nehanbil ani posledný pohonič. Nie v tom, že dokáže zboxovať víťaza mužskej kategórie. Nie v tom, že v snahe byť krásna a zabúda na to, že má byť v prvom rade ženská v tom staromódnom význame slova, nežná, milá, láskavá.