Je mi smutno. Dívam sa z okna. Búrajú posledný domček, pozostatok socializmu. Volali to fínske domčeky. Mal taký zvláštny vypuklý tvar. Bol obitý drevom, z vonku vyzeral ako domček z rozprávky, ale vo vnútri to bolo celom veľké. Bola tam kuchynka, dve izby. Mal výborne tepelné vlastnosti. Pamätám si, že som tam bola, bolo pod nulou, tam sa nekúrilo, ale bolo tam teplejšie, ako u mňa, kde som kúrila. Okolo domčekov boli malé záhradky, kde si domáce panie nasadili kvety a zeleninu, prípadne ovocné kríky a stromy. Toto bol posledný, ktorý ostal, neobývaný je už asi 40 rokov, ostatné zbúrali ešte za socializmu, lebo sa tam mala stavať nová moderná štvrť. Možno by sa aj postavila, len sa zmenil režim a postaviť to nemalo kto. Už tu malo byť športové centrum, administratívna zóna, obytné domy. Plány sa menia a nič sa nedialo až dnes. Neviem, či si zvyknem na nový výhľad z okna, aj keď uvidím možno celú hrebeňovku a výhľad budem mať na celé Martinky.
Nuž, zase ďalšia zmena. Uvidíme, či k dobrému.