Nemôžem sa sťažovať, napriek osudu, ktorý mám pocit, skúša, koľko vydržím, mám okolo seba dobrých ľudí. Teraz som sa dosť pohybovala po úradoch, stretávala som sa s neskutočnou byrokraciou, ktorú nechápem. V dobe počítačov, kde je možné zistiť hádam aj číslo mojich topánok, musíš sa naťahovať s papiermi, chodiť od úradu k úradu. Ale musím povedať, všetky úradníčky sú na mňa veľmi milé, radia mi, čo musím robiť, aby som všetko čo najrýchlejšie vybavila.
Neviem, rozpráva sa, že ako sú ľudia na seba zlí, ale ja väčšinou stretávam dobrých ľudí. Počas korony bolo síce mnoho ľudí podráždených, ale sa sa nedivím. Neustále strašenie zanechá svoj vplyv, rúška, dennodenné ukazovanie lekárov v atombordely, to pomaly vyzerá ako príprava na vojnu. A ďalšia vec, ľudia sa nemohli stretávať so svojimi blízkymi, už to vyvoláva pocit ohrozenia. Dúfam, že sa to už nezopakuje.