Isté obdobie som pomaly každý týždeň napísala dva, tri krátke blogy, len také krátke postrehy Celkom ma to bavilo. Bolo to ako pohár čistej vody. Dostala som zo seba, čo ma trápi. Vtedy som si čítala aj komentáre a aj som na ne odpovedala. Trápilo ma, keď mi nadávali alebo ma urážali. Potom som zistila, že niektorí, nevedia ináč reagovať, keď máš iný názor ako on. Prestala som vo väčšine čítať komentáre a odpovedať na ne. Je ináč smiešne, že si niekto dokáže kopnúť do vás aj pri opise krás jari. Nuž ľudia sme rôzni
Postupne som prestala aj písať blogy. Teraz som znovu začala, kvôli tej očistnej kúre. Potrebujem to zlé dostať zo seba a nechcem tým otravovať svojich blízkych, nechcem vyplakávať. Napíšem blog, len zverejním len tak 1 z 5, len také, ktoré sa týkajú veci, čo ma vytočili, ako byrokracia, také čo sa dotýkajú priamo mňa, tie nezverejňujem.
Len si ich uložím a raz keď budem mať viac času si prečítam. Bude to zaujímavé, ako bolo zaujímavé, keď som si čítala spomienky na detstvo. Robila som si poriadok v PC a našla som súbory mojich spomienok. Keď moja mama dostala Alzheimera, tak som si začala spisovať spomienky, čo si ešte pamätám z detstva a mladosti. Aby som sa nehádala s deťmi, že to sa nestalo, to by som si určite pamätala. Len ako sa situácia s našimi zhoršovala, prestala som mať čas a hlavne chýbala mi energia. Možno, že ten čas a energiu raz budem mať a doplním si tieto súbory.
Bude to krása tak nezáväzne spomínať a trošku si to moje detstvo aj skrášľovať, aj keď aj bez skrášľovania bolo pekné.