Dnes som išla konečne do mesta. Všade znova rúška, hygienické prostriedky na dezinfekciu rúk, dospelí a deti si striekajú na ruky to svinstvo. Tak som si spomenula na svoje detstvo. Bývali sme na konci mesta, za nami bolo ešte pár domov a polia. No a naše jazero. Kedže podklad pod ornicou bol íl, tak sa kúsok od nás vytvorilo jazero, vlastne to nebolo jazero to bola taká bačorina. Do pol lýtok tam bolo to smradľavé blato. Nám to nevadilo, od jari do jeseni sme sa čvachtali v našom jazere. Nohy doškrabané, dobité, dorezené, žiadna infekcia sa nás nechytila. Žiadne dezinfekcia, večer nás hodili rodičia do vane, vykúpali, poškrabané telá nám ošetrili za všeobecného vresku alpou a to bolo všetko. A neviem, či sme boli niekedy chorí.