Moje malé radosti

22. mája 2020, nezavisla, Nezaradené

Ráno vstanem, urobím si kávu, idem sa do kúpeľne dať do pozerateľného stavu a spolu so psom si idem na balkón vypiť kávu. Počúvam štebotanie vtákov a vnímam vône. Začalo to fialkami, potom rozkvitli čerešne, jablonky, orgován, ten pomaly odkvitá a kvitnú gaštany a začína báza. Tie vône sa navzájom nádherne prelínajú.
Potom ideme sa so psom poprechádzať. V našej štvrti stali kedysi domčeky, okolo nich rástli kvety a v záhradách boli ovocné stromy. Domy sa zbúrali stromy ostali. Mala sa tam vybudovať moderná štvrť, len za 30 rokov sa nenašiel investor, ktorý by ju postavil. A tak vznikla lúka s ovocnými stromami a orgovánmi a inými ozdobnými kríkmi. Pes sa blázni po lúke a ja obdivujem celú tú krásu, hlavne keď je také nádherné ráno ako dnes. Vtedy mi obyčajne príde na um pesnička zo Starcov na chmeli Svet je krásny a ja si ju mimovoľne spievam.
Potom sa vrátim domov a začne bežný deň, upratovanie, varenie, práca v záhrade a teraz aj učenie s deťmi. Väčšinou sa nezastavím do večera.
Ale tie rána, je v nich neskutočná sila, to ma drží na nohách, dáva mi energiu bojovať ďalší deň.