Toto je môj posledný článok na tému pochodov pre slušné Slovensko. Ako je možné, že na plagátoch vraj slušného Slovenska urážajú všetkých, čo majú iný názor, to ich predstava slušného Slovenska?
Ešte sa mi niečo nezdá. Mne zomrel brat približne v tom veku ako mladý novinár a jeho priateľka. Moja mama bola mesiac na práškoch a potom sa z toho len pomaly spamätávala, rok po jeho smrti dostala infarkt, asi ako reakciu na jeho smrť a otec sa pol roka poriadne nezasmial. Mne bolo do plaču, len keď som si na to spomenula, ešte že som mala prácu, ktorá vyžadovala plné sústredenie, aspoň v práci som sa dokázala odreagovať a nemyslieť na to. A tú máme hrdinskú sestru, ktorá týždeň po vražde dokáže bez zaliatia slzami čítať z papiera davu výzvy na revolúciu a matku, ktorá sa postaví pred dav a tiež číta plamenné výzvy. Nie je to náhodou znova ofajč ako v 89?