V centre posledných udalosti rozmýšľam, čo by sa stalo, keby nebol 17. november 1989 a revolúcie v socialistických štátoch. Páni Dzurinda a Mikloš ako nádejné politické kádre by boli na čele Československa spolu s Ficom, Zemanom a Klausom. Páni Matovič, Viskupič a Lipšic by boli na čele nejakého ústavu Marxizmu- Leninizmu . Všetci by napĺňali nejakú päťročnicu a spoločne nadávali Sulíkovi, ktorý by bol predstaviteľ nemeckého kapitalizmu.
Irak by bol ešte nerozbombardovaný, lebo USA by potrebovala Hussaina ako opozíciu proti Kadáfimu, ktorého podporovalo ZSSR, takže Líbia a Sýria by boli samozrejme v celku, Islamský štát by neexistoval, v Afrických štátoch by nevyvražďovali bez trestu diktátori celé národy a milióny utečencov by nestáli pred bránami Európy.
Bolo by to tak? Možno. Možno by bola vo svete asi väčšia rovnováha a možno viac nestabilných oblastí. A možno práve naopak.