Včera som sa cítila ako za socializmu, otec proti modernému trendu. Silne mi to pripomínalo 50. roky, zaostalý otec, ktorý bojoval proti kolektivizácii, proti nemu jeho moderné deti, no proste propaganda. Celá rodina už podľahla modernému trendu, len on nie a nie pochopiť nové smery.
Aby som to vysvetlila. Včera som čakala, kým sa mi dovarí jedlo, aby som mohla ísť do záhrady. Tak som si pustila Markízu. Boli rodinné prípady. Riešili sa problémy puberťákov, keďže ma téma zaujala, ostala som sa dívať, napriek tomu, že vulgárny slovník s akým spolu slečny v poviedke komunikovali mi dosť vadil . Bola som šoknutá, aký sa z toho vykľul propagandistický grc, myslím, že ani 50. roky naň nemajú. Lenže už sa nejednalo o kolektivizáciu, ala o homo problémy. Aby som vysvetlila. Bolo to o tom, že stredoškolská učiteľka si začala so žiačkou svojej školy, už etická stránka je pochybná, ale poďme ďalej. Najprv bola celá rodina proti, ale potom všetci otočili, len otec držal líniu zástancu tradičnej rodiny. Všetko bolo nakoniec podané tak, že pani učiteľka, aj keď porušila základné etické normy, vyznela veľmi kladne, dokonca veľmi bola urazená, čo si to tí rodičia dovoľujú a jediný záporák bol otec, ktorý umieral strachom, keď mu dcéra zdrhla z domu. Myslím, že autori kolektivistických, propagandistických filmov po zhliadnutí tejto snímky by sa hanbili, akí boli čajoví.
Padla tam veta, že keby to bol chlap, tak by to prešlo. Neviem, ako iní rodičia, ale keby si začal niektorý z učiteľov s našou dcérou, asi by mal veľké problémy s mojím mužom a so mnou. Pretože to sa nerobí.