Včera sme sedeli za štedrovečerným stolom. Bolo nás osem ja, môj muž a moje deti. Teda nie všetky sú skutočne moje, ale aj tak sú moje. Chýbala moja najstaršia dcéra, ale tá už má svoju rodinu, svoje deti a muža, ale aj keby chceli prísť aj oni aj oni by sa zmestili. Vybaľovali sa darčeky, ten najhlavnejší pod stromčekom nebol, bol v kuchyni, umývačka riadov, najprv som bola proti, ale teraz si ju neviem vynachváliť. Tú radosť detí nad darčekmi, ktorú som videla, niečo krásne, nádherné.