Už som dávno nepísala, ale včera som sa strašne rozčúlila. Myslela som si, že som asi zle videla, lebo som nemala okuliare, ale je to tam. Akoby si všetci autori učebníc dali za úkol zosmiešniť rodičov. A potom sa divia, že si deti nevážia ničoho. Ja vychovávam už druhé pokolenie detí z domova, ale kým nedospeli a nevideli sami skutočnosť, takú aká je, neodvážila som sa nikdy nič povedať proti ich rodičom. Ja viem, že v mnohých rodinách deti zažívajú peklo, ale takisto viem, že deti, nech sú to rodičia akýkoľvek, stále ich majú do určitého veku na piedestále, že to zlé, čo prežili časom zabudnú a ostane len tých pár pekných chvíľ, keď im bolo dobre. Zažila som to predtým a zažívam to aj teraz a ja im to peklo rozhodne nebudem pripomínať. Aj v knižke života, ktorú dostali z domova, majú napísané, že rodičia sa im potešili, keď sa narodili, ale nevládali sa o nich starať, lebo boli chudobní.
Čo sa vlastne stalo. Včera prišiel chlapec za mnou a pýtal sa, či mu to môžem vysvetliť a prečítal mi vetu zo slovenčiny 4. ročníka. Vraj nikto tomu z triedy nerozumel. A chlapec mi prečítal text. Článok je o mačke. A text znel: “ Myši už niet, ak si odmyslíme biele myši, ktoré si je schopný vidieť podaktorý otec. Ešte som si myslela, že že to zle prečítal, a miesto opilca prečítal otec, ale dnes som si to overila na internete je to tam. Je tam otec. A pýtala som sa, či im to pani učiteľka nevysvetlila. Že nie. Asi ani ona nemala odvahu to vysvetliť. Vysvetlila som mu, že keď niekto veľa pije, tak má vidiny a hovorí sa, že vidí biele myšky. Ak to bolo myslené ako žart, tak to bol veľmi nepodarený žart. Viem, že niektorí tvrdia, že články v učebniciach majú odrážať realitu, no ja si stále myslím, že krutej reality majú dnešné deti kolo seba dosť
A to, že niet myši, tak autor je riadne odtrhnutý od reality, keď si pomyslím, koľko je myši, naša mačka mi pred dvere pomaly každý deň uloží jednu a viem, že premnoženie myší a potkanov v mestách je najväčší problém v mestách. .