Vždy, keď v noci nemôžem spať, čo je skoro každú noc, vymýšľam, čo by som napísala. A ráno sa zobudím o šiestej a kým skončí denný kolobeh je 9 hodín, potom čakám aspoň na desiatu hodinu, aby som mala akú takú nádej, že budem v noci spať. No a o deviatej som taká zničená, že už sa mi nechce ani počítač zapnúť. Keby som išla skôr, je takmer 100% nádej, že o druhej budem vyspatá a pol šiestej sa mi bude chcieť spať. Takto to sem-tam vyjde, že občas spím celú noc.
Dnes sme sa v škole so žiakmi bavili o pláne Čaploviča na sprísnenie podmienok prijatia na gymnázium. Robili prezentácie a tak sme mali voľnejšiu hodinu. Boli strašne rozčúlení, že je to blbosť. Tak som im vysvetľovala, že za našich čias to tak bolo, kto mal už jednu trojku, mu neodporúčali ísť na gymnázium, lebo by to nezvládol. Asi by sa ani nedostal, pokiaľ nebol protekčné dieťa. A najhoršie známky sme mali v prvom ročníku, kým si zvykol na nároky, ktoré na teba kládol „gympel“. Potom si zaberal, aby si sa dostal dostal na výšku. Teraz žiaci na to kašlú. Vedia, že je toľko vysokých škôl, že sa kdesi dostanú, aj keď sa nebudú učiť. Sami konštatovali, že len v našom meste sú školy, kde žiaci skončia s dobrými známkami, aj keď nič nevedia, lebo si zaplatili štúdium. Nedávno ma rozčúlilo, keď Fronc povedal, že nie je pravda, že naše školstvo je zlé. To je taký nezmysel. Veď kedysi na našu školu sa nedostali žiaci s priemerom do 1,5 a teraz berieme žiakov, ktorí ani na učňovke by kedysi nenašli uplatnenie. Kam to dopracujeme, ako bolo povedané v jednej z maturitných otázok, raz sa budeme hanbiť, že sme toto dopustili. Tá maturitná téma bola zadaná ináč, ale význam bol ten istý. Lebo na to, že sme dovolili takto zničiť školstvo vlastne celý štát, doplatíme v konečnom dôsledku všetci. Aj tí šikovní, aj tí menej šikovní.