A je to tu znova. Malá už je u nás dlho a história sa opakuje, ako tá malá predtým. Už zabudla, mnoho vecí, čo boli zlé, že otec, keď prišiel napitý domov robil krik, bil mamu aj ju, že nemali čo jesť, že väčšinu dňa boli hladní, ale nevie, že to čo malo ísť pre nich na jedlo otec prepil. Nevie, že ju dva mesiace vláčili po lekároch, keď sa dostala do domova, aby ju zbavili parazitov, vyliečili z infekcii. Už si ani mamu nepamätá, ako vyzerá. Ale vie, že tam kdesi je a začala sa pýtať k nej. A ja som jej sľúbila, že ju tam zavediem, lebo som ten plač nezvládla a súdu som sa zaviazala, že umožním styk dieťaťa s rodičmi, aj keď neviem, ako to urobím, lebo sa bojím, že ich budem musieť zahlušiť za to, že takto zničili dieťa.