Chcem, aby keď omylom stihnem reklamný šot na Jojke nečumela na mňa vulgárna Nora, a nepočula som jej nadávky, aby som v doobedňajšom čase, keď majú bežať rozprávky, nevidela primitívne „štetky“, ktoré sa tvária ako pubertiačky. Nie, normálne ráno nesledujem televíziu, lebo som v práci a sobotu a v nedeľu mám iné povinnosti, ale teraz som ležala s chrípkou. A môj deň sa skladal zo spania, lepšie povedané delíria v horúčke a stavu bdenia, kde som čakala na ďalšie spanie. Mala som pustený televízor, uspával ma. No akosi vždy, keď som sa prebudila, a snažila som sa nájsť nejaký uspávačik, vždy bežala na Jojke reklama s Norou. A programy pre deti, to je šialené, zlaté telenovely, ktoré sledovali moje dcéry počas ich puberty. Ešte niečo, ak sú tieto programy určené pubertiakom, tak by mali vedieť tvorcovia programov, že ti sa budia poobede. A Nora? Kde sú kadejaké komisie, čo riešia, čo môže, čo nemôže byť na obrazovke. Alebo v rámci zisku už môže byť všetko?.