Včera som si prečítala na SME blog o tom, akí sme my všetci Slováci zlodeji. Rozmýšľala som o tom, ako sme bývali v štvrti, kde boli pokiaľ neprišla revolúcia, všetky bránky zavreté iba kusom motúza. Keď si ju otvoril dostal si sa až do domu, pokiaľ boli domáci doma, čo nikto nezamykal. Nikto sa nebál zlodejov, lebo neboli, alebo veľmi v malom množstve. Môj otec a matka, čo povedali, to platilo a tak nás aj vychovávali. Neviem si predstaviť, že by niekoho okradli, čo len o korunu. Ja som nemala guľu na dverách na sídlisku a nezamykala som, pokiaľ som sa v kuchyni nestretla s cigánkou, ktorá mi chcela predať zaručene pravé zlaté šperky. Prečo sú dôchodci najčastejšie cieľom kadejakých podvodníkov? Pretože neboli na to zvyknutí, že by ich ktosi oklamal, okradol. Aj naša generácia, takmer dôchodcov si na to nemôže zvyknúť, že okolo nás je mnoho podvodníkov, ale tvrdiť, že celý národ sme národ zlodejov, je demagógia, alebo autor sa držal hesla – podľa seba súdim teba.