Už sa nehanbia ani schovávať, že nás predávajú

30. septembra 2010, nezavisla, Nezaradené

Včera som sledovala televízne noviny na Markíze a skoro som spadla z nôh. Pani premiérka sa vyjadrila, že sociálne podniky idú celé predať súkromným spoločnostiam aj so zamestnancami. Ako môžu predať zamestnanca? Alebo už sme ich otroci? Lebo len tých možno predať. Aspoň to tak kedysi bolo. Nemohla som sa z tohto výroku spamätať a novinári nič. Nepostrehli to? Ignorovali? Alebo sú tak zaplatení, že im v strachu o svoje príjmy čušia.

Chcem sa vyjadriť ku komunálnym voľbám. Chápem, že primátor potrebuje určité množstvo podpisov , keď chce kandidovať za celé mesto ako nezávislý. Malo by ho poznať viac ľudí. Ale prečo taký istý  počet podpisov potrebuje nezávislý poslanec za svoj obvod. Ten obvod má počet obyvateľov ako nejaká dedina. Tam by potreboval pár hlasov Ak je v meste, ktoré má napríklad 100 000 obyvateľov, potrebuje 500 hlasov, hoci jeho obvod má len 10 000 obyvateľov. Keby bol na dedine s takým počtom obyvateľov potrebuje iba 50 hlasov. Je to nespravodlivosť. A pritom na dedine má skôr šancu získať tých 500 hlasov. Človek pozná svoj okruh ľudí, ktorý mu dôverujú a ak nemá robiť podpisovú akciu od ľudí, ktorí sú mu cudzí a trebárs dajú mu podpis za peniaze( viď kauza s rómskymi hlasmi) alebo je im to jedno. To je aj môj príspevok ku kormidlovej kandidatúre. Je mi to ľúto. Je to preto tak urobené, aby sa nikde nedostali nežiaduci ľudia, ľudia  neviazaní straníckymi regulami, ľudia, ktorým by nezáležalo na kšeftoch pre straníckych činiteľov a podnikateľov naviazaných na stranícke línie, normálni ľudia s charakterom.