Opakovanie

6. júla 2010, nezavisla, Nezaradené

Po dlhých rokoch rokoch mám doma zase tri malé deti, majú 13, 6 a štyri roky. Odvykla som si. Nechápem, ako som to zvládala, je čosi po deviatej a ja som grogy. Kedysi som bola v plnom švungu, ešte som niečo obšívala, šila, varila na druhy deň. Ešte, že mám od štvrtku voľno a  zajtra prídem skôr.  Neviem si predstaviť, že by som mala ešte variť. Do sprchy, namasírovať nohy alpou, aby zajtra vládali a spať.

Ale je to zlaté. Bola som s nimi v parku. Malý si oškrel prsty na skate, to bolo plaču. Oblepila som to leukoplastom. Ako to malá zbadala, začala ju svrbieť noha, kde ju poštípal  komár, hneď som to aj jej musela obaliť leukoplastom. Akonáhle boli oblepení, už ich nič nebolelo, nesvrbelo. Stále to funguje. Budem si musieť pospomínať na ďalšie finty, ktoré som využívala kedysi.