Čo ma teší

25. júna 2010, nezavisla, Nezaradené

Keď sa ráno zobudím a pozriem cez závesy z okna a vyzerá  to na slnečný deň a je jedno či je plus 20 alebo  mínus 30, hlavne, že svieti slniečko, som takzvane slnečný typ. Keď sa chystá taký deň, moja nálada stúpa na 100. A ešte keď sa pozriem z okna a vonku vidím  z obidvoch strán rozkvitnuté čerešne a v záhradke žiaria červené tulipány a žlté narcisy a prvosienky. Neskôr moju náladu môžu zdvihnúť rozkvitnuté  ruže, floxy a ďalšie kvietky, ktoré sa postupne rozkvitajú na mojej malej záhradke.

Cestu do práce si spríjemňujem, ak neučím prvú  hodinu, cestou  cez trhovisko, kde si robím radosť, obzeraním  kvietkov, ktoré ponúkajú trhovníčky. Veľakrát neodolám a napriek svojmu rozhodnutiu, že už žiadnu burinu, napriek tomu, si kúpim ďalšie kvietko. Druhé miesto, kde si chodím robiť radosť, je Baumax, kde ma farebnosť kvietkov a ich cena privádza do úžasu.

Do úžasu ma privádzajú západy slnka, keď sa vraciam z prechádzky so psom z parku, tie neskutočne odtiene červenej farby.

Do úžasu ma privádza, keď sa v zime  prechádzam so psom po parku a cítim sa ako v ruskej rozprávke, Biele brezy, tmavé smreky prikryté kopami snehu,  žiariace  vo svetle lámp a mesiaca, človek nestačí obdivovať celú tú krásu.

Do úžasu ma  každoročne privádzajú  rozkvitnuté japonské čerešne, ktoré lemujú moju cestu do  práce. Je to niečo nádherné.

Do úžasu ma privádzajú  vône rozkvitnutých agátov, líp.

V nemom úžase hľadím na obrovské kvapky dažďa , ktoré padajú na zem počas letnej búrky a takisto obdivujem blesky križujúce oblohu.

Náladu mi vie zlepšiť veselá pesnička počutá za rána z rádia, akurát mám problém, že mi celý deň hučí v hlave a neviem sa jej zbaviť.

Aj dnes mi niečo veľmi zlepšilo náladu, Išla som zo školy maximálne uťahaná. Zrazu vidím, ako stojí auto a šofér sa vykláňa z okna. Lepšie som sa pozrela a uprostred cesty čupela mladý sokolík – poštolka. Uprostred mesta, uprostred  ulice. Zoskočila som z bicykla a zahnala som ju z cesty. Schovala sa pod odstavené auto. Podarilo sa mi dostať k nej na pol metra.  Čupla som si k nej, len mňa dívala, ale keď som natiahla ruku, ušla zase pod auto. Zavolala som školníkovi, medzitým, ktosi zavolal mestských policajtov, všetci štyria sme sa ju snažili uloviť.  Nakoniec sa ju školníkovi podarilo uloviť a  ju dal do dvora. Dúfam, že ju matka vyzdvihne skôr, ako ju uloví nejaká mačka. Tak mi to zlepšilo náladu, ako som išla uťahaná, všetko ma prešlo.

A veľa je takých vecí, ktoré mám rada, ktoré ma tešia, a ktoré mu urobia šťastnou, veď z maličkosti sa skladá život.