Založ si blog

Psi III

Lejdinka

Keď nás Harinko opusti, začali sme zháňať psíka. Naše deti ani nechceli počuť, že by boli bez psíka. Nakoniec náš kamarát povedal, že jeho susedom sa zabehla sučka a má psíkov s čistokrvným čiernym kokršpanielom a keďže ona bola čistokrvným jazvečíkom, tak vznikol problém, a ak chceme psíka,  tak musíme tri mesiace počkať.  Deti sa nevedeli dočkať.  Kedy už budú tri mesiace, bola každodenná otázka. Konečne prešli tri mesiace. Jeden večer  prišiel kamarát ,rozopol bundu a vybral čierne chlpaté klbko.  Položil ho na zem a to klbko začalo lietať po byte. Ako by mala motorček v sebe a vo chvostíku.  Išla si ho vyvrtieť.  Tak k nám prišla Lejdinka, výšku a chvostík zdedila po jazvečíkovi, srsť po kokršpanielovi . Bola to malá chlpatá čierna  guľa s rovným chvostíkom s pár chĺpkami na  konci. Vedela  ním vyjadriť všetko,  akurát  nám všetci hovorili, že sa k nej nehodí a máme jej ho dať odrezať, nám sa práve taký páčil. Na druhý deň sme išli lyžovať na Kysuce a museli sme ju zobrať sebou. Snehu bolo po kolená, vzali sme pre ňu košík, no to bolo pod jej úroveň nechať sa niesť, ona nás musela všetkých obehať a mať nás pod kontrolou, či sme sa náhodou nestratili. Nakoniec  z nej bola biela guľa, snáď na každom chĺpku mala snehový chuchvalec, klepalo ju od zimy, ale za ten svet nechcela ísť do košíka. Tak som ju obrala zo snehových gúč a  pichla do bundy a bez pohromy sme ju dostali do chaty.   Lejdinka neznášala obmedzovanie, bola člen rodiny a keďže nikto nenosil  štránek kolo krku aj ona odmietala vodítko. Bola hravá, ale ako náhle sme opustili  okolie domu, prilepila sa na niekoho nohu a už sa jej nepustila. Zvykla si na ranný rituál. Deti chodili už do školy a tak ich každé ráno budila. Najprv vyliezla k synovi do postele pooblizovala ruky a keď sa na to nezobudil aj tvár, potom sme ju museli vyložiť na poschodie a to isté spravila aj dcére, keďže to strašne šteklilo, všetci vstávali so smiechom.. Keď sa obliekli, chodili na striedačku s ňou von.  Raňajkovala samozrejme s nimi, striedavo ju kŕmili. Strašne rada sa s nami bicyklovala, bežala vedľa nás vyškerená, s nadšením nás naháňala a stále nás musela kontrolovať, či sme sa neroztratili. Ďalšiu radosť z nej mali mužovi kamaráti, veľmi radi k nám chodili pomáhať mužovi opravovať auto. Mali sme takú starú škodovečku a vždy sa niečo našlo, čo bolo treba opraviť a Lejdinka musela byť  pri všetkom. Okolo nás chodia študenti  a hlavne študentky  zo školy do mesta a Lejdinka si našla vhodnú obeť, pribehla k dievčine, ľahla si na chrbát a škrabkaj ma a kedže bola roztomilá, máloktorá odolala. Vždy sa jej podarilo vybrať si najkrajšie dievčatá a tak páni mali možnosť nadväzovať známosti.  Niekedy, keď jej bolo dievča zvlášť sympatická, tak sa s ňou vybrala na prechádzku a kúsok ju odprevadila. A pravdepodobne raz niekoho takto vyprevadila ďaleko a nevedela sa vrátiť Zrazu jej nebolo, hľadali  sme ju po celej štvrti, v lese,  v parku, všade kde sme s ňou chodili. Nebolo jej. Po dvoch dňoch sme sa s ňou rozlúčili. Zrazu idem po meste a počujem známy štekot. Lejdinka. Išla s neznámym chlapom a dievčatkom a dokonca na voditku.  Zavolala som na ňu. Hneď ma spoznala.  Vysvetlili sme si to. Našli ju pred plavárňou. Tým smerom sme s ňou  nechodili, preto sa nevedela vrátiť. A čo teraz. On mal deti, my sme mali deti, mali sme veľký problém a Lejdinka sa tvárila, že patrí obom. Tak sme sa dohodli, že nech sa ona rozhodne. Pustili sme ju z vodítka  a s kým pôjde, toho bude.  Každý išiel na inú stranu. Začala do nás štekať  Najprv len sedela a štekala a potom začal behať medzi nami. Zrazu ostala pri nich. Nuž čo, povedala som si, deťom ani nepoviem že som ju videla.  Zrazu sa zvrtla a rozbehla sa so mnou a už sa neotočila. Bola som šťastná, ale bolo mi ľúto toho dieťaťa. A potom mi to bolo ešte viac ľúto.  Vtedy sa prvý krát objavila infekcia šteniat. Teraz sú proti šteniatka nej štepené, no vtedy to ešte nevedeli  liečiť a Lejdinka to samozrejme dostala a aj na to zahynula. Možno keby ostala u tých druhých, možno by sa jej nič nestalo,  myslela som si.  Trápilo ma to. . Chodila som s ňou k zverolekárovi, dával jej posilňovacie lieky, nič nepomáhalo. Po troch dňoch to vzdala. Deti sa nám podarilo odlifrovať ku švagrinej do Čiech, takže to nevideli a pred nami bola úloha zohnať nového psa, kým sa vrátia z Čiech

doplnenie “Ako za socializmu”

21.07.2017

Ospravedlňujem sa bratom Čechom. V článku mi chýba posledná veta, asi som ju zabudla prekopírovať. K jazeru chodí mládež z okolitých obcí a tí asi si potrebujú dokazovať svoju dospelosť viac »

Ako za socializmu

21.07.2017

Včera som bola s krpcami asi po 5 rokoch pozrieť Šútovský vodopád. Cítila som sa ako za socializmu. Vtedy, keď sme chodili po horách, vyše polovica turistov boli Česi, bolo problém stretnúť viac »

Chcem diktatúru

20.06.2017

Dnes ráno som sa zobudila skôr a videla som v správach zábery z rokovania parlamentu. Veď to, čo predvádzali v parlamente, tak za to by snáď aj neandrtálci hanbili. Ak títo neandrtálci sú viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 151
Celková čítanosť: 196237x
Priemerná čítanosť článkov: 1300x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy